Some arrangement of division and congruence theory in elementary number theory.
整除理论
记号
Z = { 0 , ± 1 , ± 2 , ⋯ } \mathbb{Z}=\{0,\pm 1,\pm 2,\cdots\} Z = { 0 , ± 1 , ± 2 , ⋯ }
Q = { a b ∣ a , b ∈ Z \mathbb{Q}=\{\frac{a}{b}|a,b\in \mathbb{Z} Q = { b a ∣ a , b ∈ Z 且 b ≠ 0 } b\ne 0\} b = 0 }
R = { \mathbb{R}=\{ R = { 全体实数} \} }
C = { \mathbb{C}=\{ C = { 全体复数} \} }
基础
设 a , b ∈ Z a,b\in \mathbb{Z} a , b ∈ Z ,则 a < b , a > b a<b,a>b a < b , a > b 或 a = b a=b a = b
若 a < b a<b a < b ,则 a ≤ b − 1 a\le b-1 a ≤ b − 1
若 a > b a>b a > b ,则 a ≥ b + 1 a\ge b+1 a ≥ b + 1
引题
观察:1 , 4 , 9 , 16 , 25 , 36 , 49 ⋯ 1,4,9,16,25,36,49\cdots 1 , 4 , 9 , 1 6 , 2 5 , 3 6 , 4 9 ⋯
求方程 x 2 + y 2 = z 2 x^2+y^2=z^2 x 2 + y 2 = z 2 的所有正整数解 ( x , y , z ) (x,y,z) ( x , y , z )
∑ i = 1 n i = n ( n + 1 ) 2 = ( n + 1 2 ) \sum\limits_{i=1}^{n} i=\frac{n(n+1)}{2}=\dbinom{n+1}{2} i = 1 ∑ n i = 2 n ( n + 1 ) = ( 2 n + 1 ) ,是否存在无穷多正整数 n n n 使得 n ( n + 1 ) 2 \frac{n(n+1)}{2} 2 n ( n + 1 ) 为完全平方数?请求出是哪些 n n n ?
证明 :
令原式为 y 2 y^2 y 2 ,则 n ( n + 1 ) = 2 y 2 n(n+1)=2y^2 n ( n + 1 ) = 2 y 2 ,因此 4 n ( n + 1 ) = 8 y 2 4n(n+1)=8y^2 4 n ( n + 1 ) = 8 y 2
从而 ( 2 n + 1 ) 2 − 8 y 2 = 1 (2n+1)^2-8y^2=1 ( 2 n + 1 ) 2 − 8 y 2 = 1
即证:x 2 − 8 y 2 = 1 x^2-8y^2=1 x 2 − 8 y 2 = 1 有无穷个正整数解 ( x , y ) (x,y) ( x , y )
理由:
3 2 − 8 ∗ 1 2 = 1 3^2-8*1^2=1 3 2 − 8 ∗ 1 2 = 1 ,即 ( x , y ) = ( 3 , 1 ) (x,y)=(3,1) ( x , y ) = ( 3 , 1 ) 是一组正整数解
如果 ( x 0 , y 0 ) (x_0,y_0) ( x 0 , y 0 ) 是原方程的一组正整数解,那么 { x 0 2 − 8 y 0 2 = 1 3 2 − 8 ∗ 1 2 = 1 \begin{cases}x_0^2-8y_0^2=1\\3^2-8*1^2=1\end{cases} { x 0 2 − 8 y 0 2 = 1 3 2 − 8 ∗ 1 2 = 1 ,因此 ( x 0 2 − 8 y 0 2 ) ( 3 2 − 8 ∗ 1 2 ) = 1 (x_0^2-8y_0^2)(3^2-8*1^2)=1 ( x 0 2 − 8 y 0 2 ) ( 3 2 − 8 ∗ 1 2 ) = 1
从而 ( 3 x 0 + 8 y 0 + 8 x 0 + 3 8 y 0 ) ( 3 x 0 + 8 y 0 − 8 x 0 − 3 8 y 0 ) = 1 (3x_0+8y_0+\sqrt{8}x_0+3\sqrt{8}y_0)(3x_0+8y_0-\sqrt{8}x_0-3\sqrt{8}y_0)=1 ( 3 x 0 + 8 y 0 + 8 x 0 + 3 8 y 0 ) ( 3 x 0 + 8 y 0 − 8 x 0 − 3 8 y 0 ) = 1
即有 ( 3 x 0 + 8 y 0 ) 2 − 8 ( x 0 + 3 y 0 ) 2 = 1 (3x_0+8y_0)^2-8(x_0+3y_0)^2=1 ( 3 x 0 + 8 y 0 ) 2 − 8 ( x 0 + 3 y 0 ) 2 = 1
令 { x 1 = 3 x 0 + 8 y 0 y 1 = x 0 + 3 y 0 \begin{cases}x_1=3x_0+8y_0\\y_1=x_0+3y_0\end{cases} { x 1 = 3 x 0 + 8 y 0 y 1 = x 0 + 3 y 0 ,则 x 1 2 − 8 y 1 2 = 1 x_1^2-8y_1^2=1 x 1 2 − 8 y 1 2 = 1 ,且 x 1 > x 0 , y 1 > y 0 x_1>x_0,y_1>y_0 x 1 > x 0 , y 1 > y 0
即得结论成立
注记 :
将符合条件的正整数 n n n 按照从小到大的顺序排列,分别记为 a 1 , a 2 , ⋯ a_1,a_2,\cdots a 1 , a 2 , ⋯ ,求数列 { a k } k = 1 + ∞ \{a_k\}_{k=1}^{+\infty} { a k } k = 1 + ∞
整除的定义
设 a , b ∈ Z a,b\in \mathbb{Z} a , b ∈ Z ,如果存在q ∈ Z q\in \mathbb{Z} q ∈ Z ,使得 a = b q a=bq a = b q ,那么称 b b b 整除 a a a ,记为 b ∣ a b\mid a b ∣ a
否则,q q q 不存在,那么称 b b b 不整除 a a a ,记为 b ∤ a b\nmid a b ∤ a
注记 :
若 b ∣ a b\mid a b ∣ a ,则称 a a a 为 b b b 的倍数,b b b 为 a a a 的约数或因子
若 b ∣ a b\mid a b ∣ a ,则 ± b ∣ ± a \pm b\mid \pm a ± b ∣ ± a
若 b ∣ a b\mid a b ∣ a 且 a = 0 a=0 a = 0 ,则 b b b 为任意的整数,因此 0 0 0 的因子为全体实数
用 τ ( a ) \tau (a) τ ( a ) 表示 a a a 所有的不同的正因子的个数
整除的基本性质
若 a ∣ b a\mid b a ∣ b ,b ∣ c b\mid c b ∣ c ,则 a ∣ c a\mid c a ∣ c
若 a ∣ b a\mid b a ∣ b ,a ∣ c a\mid c a ∣ c ,则 a ∣ b x + c y a\mid bx+cy a ∣ b x + c y
带余除法定理
设 a , b ∈ Z a,b\in \mathbb{Z} a , b ∈ Z 且 b > 0 b>0 b > 0 ,那么存在唯一的 q , r ∈ Z q,r\in \mathbb{Z} q , r ∈ Z 使得:
a = b q + r a=bq+r
a = b q + r
其中 0 ≤ r < b 0\le r<b 0 ≤ r < b
注记 :
a b = q + r b , 0 ≤ r b < 1 \frac{a}{b}=q+\frac{r}{b},0\le \frac{r}{b}<1 b a = q + b r , 0 ≤ b r < 1 ,因此 q = ⌊ a b ⌋ q=\left\lfloor\frac{a}{b}\right\rfloor q = ⌊ b a ⌋ ,熟知x − 1 < ⌊ x ⌋ , ∀ x ∈ R x-1<\left\lfloor x\right\rfloor,\forall x\in \mathbb{R} x − 1 < ⌊ x ⌋ , ∀ x ∈ R ,a − ( b − 1 ) b ≤ ⌊ a b ⌋ ≤ a b \frac{a-(b-1)}{b}\le \left\lfloor\frac{a}{b}\right\rfloor\le \frac{a}{b} b a − ( b − 1 ) ≤ ⌊ b a ⌋ ≤ b a
设 n , b n,b n , b 均为正整数,问 1 , 2 , ⋯ , n 1,2,\cdots,n 1 , 2 , ⋯ , n 中能被 b b b 整除的整数的个数为几个?
解 :
不妨设 n = b q + r , 0 ≤ r < b n=bq+r,0\le r<b n = b q + r , 0 ≤ r < b
个数即为 q q q 个,分别为r , 2 r , ⋯ , q r r,2r,\cdots,qr r , 2 r , ⋯ , q r
设 { a n } \{a_n\} { a n } 是给定的 n n n 个整数,证明:{ a n } \{a_n\} { a n } 中一定存在部分数和为 n n n 的倍数。
证明 :
考虑一下项的和:∑ i = 1 1 a i \sum\limits_{i=1}^{1}a_i i = 1 ∑ 1 a i ,∑ i = 1 2 a i \sum\limits_{i=1}^{2}a_i i = 1 ∑ 2 a i ,∑ i = 1 3 a i \sum\limits_{i=1}^{3}a_i i = 1 ∑ 3 a i ,⋯ \cdots ⋯ ,∑ i = 1 n a i \sum\limits_{i=1}^{n}a_i i = 1 ∑ n a i
分类讨论:
若上述 n n n 式中有一个值为 n n n 的倍数,那么结论显然成立
若上述 n n n 式中没有一个值为 n n n 的倍数,那么由抽屉原理,存在 1 ≤ i < j ≤ n 1\le i<j\le n 1 ≤ i < j ≤ n 使得:
∑ k = 1 i a k \sum\limits_{k=1}^{i}a_k k = 1 ∑ i a k ,∑ k = 1 j a k \sum\limits_{k=1}^{j}a_k k = 1 ∑ j a k 除以 n n n 所得余数相同,因此有:
n ∣ ∑ k = i + 1 j a k n\mid \sum\limits_{k=i+1}^{j}a_k
n ∣ k = i + 1 ∑ j a k
综上所述,结论成立
公因子和最大公因子的定义
设 a , b ∈ Z a,b\in \mathbb{Z} a , b ∈ Z ,不全为 0 0 0 ,如果 d ∣ a d\mid a d ∣ a 且 d ∣ b d\mid b d ∣ b ,那么称 d d d 为 a , b a,b a , b 的一个公因子
设 a , b ∈ Z a,b\in \mathbb{Z} a , b ∈ Z ,不全为 0 0 0 ,如果 d d d 是 a , b a,b a , b 的一个公因子,且 d d d 是最大的,那么称 d d d 为 a , b a,b a , b 的最大公因子,记为:
d = ( a , b ) d=(a,b)
d = ( a , b )
最大公因子的性质
( a , 0 ) = ∣ a ∣ (a,0)=|a| ( a , 0 ) = ∣ a ∣ ,( a , 1 ) = 1 (a,1)=1 ( a , 1 ) = 1
( a , b ) = ( b , a ) = ( ± a , ± b ) (a,b)=(b,a)=(\pm a,\pm b) ( a , b ) = ( b , a ) = ( ± a , ± b )
( a , b ) = ( a − b , b ) (a,b)=(a-b,b) ( a , b ) = ( a − b , b )
证明 :
令 d = ( a , b ) , d 1 = ( a − b , b ) d=(a,b),d_1=(a-b,b) d = ( a , b ) , d 1 = ( a − b , b ) ,即证:d = d 1 d=d_1 d = d 1
先证 d ≤ d 1 d\le d_1 d ≤ d 1 :由于 d = ( a , b ) d=(a,b) d = ( a , b ) ,那么 d ∣ a d\mid a d ∣ a 且 d ∣ b d\mid b d ∣ b ,因此 d ∣ a − b d\mid a-b d ∣ a − b 且 d ∣ b d\mid b d ∣ b ,又 d 1 = ( a − b , b ) d_1=(a-b,b) d 1 = ( a − b , b ) ,即得 d ≤ d 1 d\le d_1 d ≤ d 1
再证 d ≥ d 1 d\ge d_1 d ≥ d 1 :由于 d 1 = ( a − b , b ) d_1=(a-b,b) d 1 = ( a − b , b ) ,那么 d 1 ∣ a − b d_1\mid a-b d 1 ∣ a − b 且 d 1 ∣ b d_1\mid b d 1 ∣ b ,因此 d 1 ∣ ( a − b ) + b = a d_1\mid (a-b)+b=a d 1 ∣ ( a − b ) + b = a 且 d 1 ∣ b d_1\mid b d 1 ∣ b ,又 d = ( a , b ) d=(a,b) d = ( a , b ) ,即得 d ≥ d 1 d\ge d_1 d ≥ d 1
综上所述,结论成立
辗转相除法:( a , b ) = ( a − b q , b ) , ∀ q ∈ Z (a,b)=(a-bq,b),\forall q\in \mathbb{Z} ( a , b ) = ( a − b q , b ) , ∀ q ∈ Z
证明 :
若 q ≥ 1 q\ge 1 q ≥ 1 ,则( a , b ) = ( a − b , b ) = ⋯ = ( a − b q , b ) (a,b)=(a-b,b)=\cdots=(a-bq,b) ( a , b ) = ( a − b , b ) = ⋯ = ( a − b q , b )
若 q = 0 q=0 q = 0 ,则( a , b ) = ( a − b q , b ) (a,b)=(a-bq,b) ( a , b ) = ( a − b q , b )
若 q ≤ − 1 q\le -1 q ≤ − 1 ,则( a , b ) = ( a + b , b ) = ⋯ = ( a + b ∣ q ∣ , b ) = ( a − b q , b ) (a,b)=(a+b,b)=\cdots=(a+b|q|,b)=(a-bq,b) ( a , b ) = ( a + b , b ) = ⋯ = ( a + b ∣ q ∣ , b ) = ( a − b q , b )
Bezout 定理
设 a , b ∈ Z a,b\in \mathbb{Z} a , b ∈ Z ,不全为 0 0 0 ,那么存在 s , t ∈ Z s,t\in \mathbb{Z} s , t ∈ Z 使得:
a s + b t = ( a , b ) as+bt=(a,b)
a s + b t = ( a , b )
证明 :
先构造一个集合 S = { a x + b y ∣ x , y ∈ Z } S=\{ax+by|x,y\in \mathbb{Z}\} S = { a x + b y ∣ x , y ∈ Z }
显然,± a , ± b ∈ S \pm a,\pm b \in S ± a , ± b ∈ S ,因此 S S S 中存在正整数
不妨设 S S S 中最小的正整数为 d d d ,则 d ∈ S d\in S d ∈ S ,从而:
d = a x 0 + b y 0 d=ax_0+by_0
d = a x 0 + b y 0
d ∣ a d\mid a d ∣ a 且 d ∣ b d\mid b d ∣ b
对任意的 d 1 ∈ Z d_1\in \mathbb{Z} d 1 ∈ Z ,d 1 ∣ a d_1\mid a d 1 ∣ a 且 d 1 ∣ b d_1\mid b d 1 ∣ b ,由于 d = a x 0 + b y 0 d=ax_0+by_0 d = a x 0 + b y 0 ,那么 d 1 ∣ d d_1\mid d d 1 ∣ d
综上所述,( a , b ) = d = a x 0 + b y 0 (a,b)=d=ax_0+by_0 ( a , b ) = d = a x 0 + b y 0
推论
设 a , b ∈ Z a,b\in \mathbb{Z} a , b ∈ Z ,不全为 0 0 0 ,如果 d d d 为 a , b a,b a , b 的一个公因子,则有:
d ∣ ( a , b ) d\mid (a,b)
d ∣ ( a , b )
证明 :
由 Bezout 定理,有a s + b t = ( a , b ) as+bt=(a,b) a s + b t = ( a , b ) ,又 d ∣ a d\mid a d ∣ a 且 d ∣ b d\mid b d ∣ b ,那么 d ∣ a s + b t = ( a , b ) d\mid as+bt=(a,b) d ∣ a s + b t = ( a , b )
设 a , b ∈ Z a,b\in \mathbb{Z} a , b ∈ Z ,不全为 0 0 0 ,那么存在 s , t ∈ Z s,t\in \mathbb{Z} s , t ∈ Z 使得:
a s + b t = ( a , b ) as+bt=(a,b)
a s + b t = ( a , b )
因此,a ( a , b ) s + b ( a , b ) t = 1 \frac{a}{(a,b)}s+\frac{b}{(a,b)}t=1 ( a , b ) a s + ( a , b ) b t = 1 ,从而:
( a ( a , b ) , b ( a , b ) ) = 1 (\frac{a}{(a,b)},\frac{b}{(a,b)})=1
( ( a , b ) a , ( a , b ) b ) = 1
注记 :
若 ( a , b ) = 1 (a,b)=1 ( a , b ) = 1 ,则称 a , b a,b a , b 是互质或互素的
( a , a + 1 ) = 1 (a,a+1)=1 ( a , a + 1 ) = 1 ,( 2 k − 1 , 2 k + 1 ) = 1 (2k-1,2k+1)=1 ( 2 k − 1 , 2 k + 1 ) = 1 ,( 2 a , 2 k + 1 ) = 1 (2^a,2k+1)=1 ( 2 a , 2 k + 1 ) = 1
整除的高级性质
若 ( a , b ) = 1 (a,b)=1 ( a , b ) = 1 ,且 a ∣ b c a\mid bc a ∣ b c ,则有 a ∣ c a\mid c a ∣ c
证明 :
由于 ( a , b ) = 1 (a,b)=1 ( a , b ) = 1 ,由 Bezout 定理,有 a s + b t = 1 as+bt=1 a s + b t = 1
在上式的两边同时乘上 c c c ,有 a c s + b c t = c acs+bct=c a c s + b c t = c
又 a ∣ b c a\mid bc a ∣ b c ,a ∣ a a\mid a a ∣ a ,那么 a ∣ a c s + b c t a\mid acs+bct a ∣ a c s + b c t ,从而 a ∣ c a\mid c a ∣ c
如果 ( a , b ) = 1 (a,b)=1 ( a , b ) = 1 ,且 a ∣ c a\mid c a ∣ c ,b ∣ c b\mid c b ∣ c ,则a b ∣ c ab\mid c a b ∣ c
证明 :
由于 ( a , b ) = 1 (a,b)=1 ( a , b ) = 1 ,那么存在 s , t ∈ Z s,t\in \mathbb{Z} s , t ∈ Z 使得 a s + b t = 1 as+bt=1 a s + b t = 1
在上式的两边同时乘上 c c c ,有 a c s + b c t = c acs+bct=c a c s + b c t = c
又 a ∣ c a\mid c a ∣ c ,则 a b ∣ b c ab\mid bc a b ∣ b c ,又 b ∣ c b\mid c b ∣ c ,则 a b ∣ a c ab\mid ac a b ∣ a c ,因此 a b ∣ a b s + c b t ab\mid abs+cbt a b ∣ a b s + c b t ,从而 a b ∣ c ab\mid c a b ∣ c
最大公因子的高级性质
若 ( a , b ) = 1 (a,b)=1 ( a , b ) = 1 ,则 ( a , b c ) = ( a , c ) (a,bc)=(a,c) ( a , b c ) = ( a , c )
证明 :
令 d = ( a , b c ) , d 1 = ( a , c ) d=(a,bc),d_1=(a,c) d = ( a , b c ) , d 1 = ( a , c ) ,即证 d = d 1 d=d_1 d = d 1
先证 d ∣ d 1 d\mid d_1 d ∣ d 1 :由于 d 1 = ( a , c ) d_1=(a,c) d 1 = ( a , c ) ,那么 d 1 ∣ a d_1\mid a d 1 ∣ a 且 d 1 ∣ c d_1\mid c d 1 ∣ c ,又 c ∣ b c c\mid bc c ∣ b c ,那么 d 1 ∣ b c d_1\mid bc d 1 ∣ b c 且 d 1 ∣ a d_1\mid a d 1 ∣ a ,又 d = ( a , b c ) d=(a,bc) d = ( a , b c ) ,即得 d 1 ∣ d d_1\mid d d 1 ∣ d
再证 d 1 ∣ d d_1\mid d d 1 ∣ d :由于 d = ( a , b c ) d=(a,bc) d = ( a , b c ) ,则 d ∣ a d\mid a d ∣ a 且 d ∣ b c d\mid bc d ∣ b c ,又 ( a , b ) = 1 (a,b)=1 ( a , b ) = 1 ,由 Bezout 定理,有 a s + b t = 1 as+bt=1 a s + b t = 1 ,因此 a c s + b c t = c acs+bct=c a c s + b c t = c ,从而 d ∣ c d\mid c d ∣ c ,又 d ∣ a d\mid a d ∣ a 且 d 1 = ( a , c ) d_1=(a,c) d 1 = ( a , c ) ,即得 d 1 ∣ d d_1\mid d d 1 ∣ d
综上所述,结论成立
令 d = ( a b , c ) , d 1 = ( a , c ) , d 2 = ( b , c ) d=(ab,c),d_1=(a,c),d_2=(b,c) d = ( a b , c ) , d 1 = ( a , c ) , d 2 = ( b , c ) ,则 d = d 1 d 2 d=d_1d_2 d = d 1 d 2
证明 :
先证:d ∣ d 1 d 2 d\mid d_1d_2 d ∣ d 1 d 2 :由 Bezout 定理,有 { a s 1 + c t 1 = d 1 b s 2 + c t 2 = d 2 \begin{cases}as_1+ct_1=d_1\\bs_2+ct_2=d_2\end{cases} { a s 1 + c t 1 = d 1 b s 2 + c t 2 = d 2
因此 d 1 d 2 = ( a s 1 + c t 1 ) ( b s 2 + c t 2 ) d_1d_2=(as_1+ct_1)(bs_2+ct_2) d 1 d 2 = ( a s 1 + c t 1 ) ( b s 2 + c t 2 ) ,从而 a b s 1 s 2 + c ( a s 1 t 2 + b s 2 t 1 + c t 1 t 2 ) abs_1s_2+c(as_1t_2+bs_2t_1+ct_1t_2) a b s 1 s 2 + c ( a s 1 t 2 + b s 2 t 1 + c t 1 t 2 )
又 d = ( a b , c ) d=(ab,c) d = ( a b , c ) ,则 d ∣ a b d\mid ab d ∣ a b 且 d ∣ c d\mid c d ∣ c ,从而 d ∣ d 1 d 2 d\mid d_1d_2 d ∣ d 1 d 2
再证:d 1 d 2 ∣ d d_1d_2\mid d d 1 d 2 ∣ d :由于 ( a , b ) = 1 (a,b)=1 ( a , b ) = 1 ,由 Bezout 定理,有 a s + b t = 1 as+bt=1 a s + b t = 1 ,从而 a c s + c b t = c acs+cbt=c a c s + c b t = c
由于 d 1 = ( a , c ) d_1=(a,c) d 1 = ( a , c ) ,d 2 = ( b , c ) d_2=(b,c) d 2 = ( b , c ) ,那么 d 1 ∣ a d_1\mid a d 1 ∣ a 且 d 1 ∣ c d_1\mid c d 1 ∣ c ,d 2 ∣ b d_2\mid b d 2 ∣ b 且 d 2 ∣ c d_2\mid c d 2 ∣ c
因此 d 1 d 2 ∣ a b d_1d_2\mid ab d 1 d 2 ∣ a b ,d 1 d 2 ∣ a c d_1d_2\mid ac d 1 d 2 ∣ a c ,d 1 d 2 ∣ b c d_1d_2\mid bc d 1 d 2 ∣ b c
又 d = ( a b , c ) d=(ab,c) d = ( a b , c ) ,即得 d 1 d 2 ∣ d d_1d_2\mid d d 1 d 2 ∣ d
综上所述,结论成立
素数与合数
设正整数 n > 1 n>1 n > 1 ,如果 n n n 的所有不同正因子恰好为 1 1 1 和它本身,那么称 n n n 为素数(Euclid 定理:素数有无穷多个)
设正整数 n > 1 n>1 n > 1 ,如果 n n n 不是素数,那么称 n n n 为合数
任意正整数 n n n ,存在连续的几个正整数均为合数
解 :
( n + 1 ) ! + 2 , ( n + 1 ) ! + 3 , ⋯ , ( n + 1 ) ! + ( n + 1 ) (n+1)!+2,(n+1)!+3,\cdots,(n+1)!+(n+1) ( n + 1 ) ! + 2 , ( n + 1 ) ! + 3 , ⋯ , ( n + 1 ) ! + ( n + 1 )
任意正整数 n n n ,存在连续的几个正整数均为合数,且每一个正整数均不能写成两个整数的平方和
猜想 :
存在无穷个正整数 n n n ,使得 n ! + 1 n!+1 n ! + 1 为素数
存在无穷个正整数 n n n ,使得 n ! + 1 n!+1 n ! + 1 为合数
素数的性质
设 p p p 为素数,a ∈ Z a\in \mathbb{Z} a ∈ Z ,则 ( a , p ) = 1 (a,p)=1 ( a , p ) = 1 或 p ∣ a p\mid a p ∣ a
证明 :
令 d = ( a , p ) d=(a,p) d = ( a , p ) ,则 d ∣ a d\mid a d ∣ a 且 d ∣ p d\mid p d ∣ p ,因此 d = 1 d=1 d = 1 或 p p p
若 d = 1 d=1 d = 1 ,那么 ( a , p ) = 1 (a,p)=1 ( a , p ) = 1 ,结论成立
若 d = p d=p d = p ,那么 p ∣ a p\mid a p ∣ a ,结论成立
综上所述,结论成立
设 p p p 为素数且 p ∣ a b p\mid ab p ∣ a b ,a , b ∈ Z a,b\in \mathbb{Z} a , b ∈ Z ,则 p ∣ a p\mid a p ∣ a 或 p ∣ b p\mid b p ∣ b
证明 :
分类讨论:
若 p ∣ a p\mid a p ∣ a ,则结论显然成立
若 p ∤ a p\nmid a p ∤ a ,那么 ( a , p ) = 1 (a,p)=1 ( a , p ) = 1 ,又 p ∣ a b p\mid ab p ∣ a b ,因此 p ∣ b p\mid b p ∣ b ,结论成立
综上所述,结论成立
算术基本定理
设正整数 n > 1 n>1 n > 1 ,那么 n n n 可以写成有限个素数之积,如果不考虑乘积的顺序,则这种分解就是唯一的,即:
n = p 1 α 1 p 2 α 2 p 3 α 3 ⋯ p t α t n=p_1^{\alpha_1} p_2^{\alpha_2} p_3^{\alpha_3} \cdots p_t^{\alpha_t}
n = p 1 α 1 p 2 α 2 p 3 α 3 ⋯ p t α t
其中 p 1 < p 2 < p 3 < ⋯ < p t p_1<p_2<p_3<\cdots<p_t p 1 < p 2 < p 3 < ⋯ < p t ,α i ≥ 1 , i = 1 , 2 , ⋯ , t \alpha_i\ge 1,i=1,2,\cdots,t α i ≥ 1 , i = 1 , 2 , ⋯ , t
令 S k ( n ) = ∑ i = 1 n i k S_k(n)=\sum\limits_{i=1}^{n}i^k S k ( n ) = i = 1 ∑ n i k
显然{ S 1 ( n ) = ∑ i = 1 n i = n ( n + 1 ) 2 S 2 ( n ) = ∑ i = 1 n i 2 = n ( n + 1 ) ( 2 n + 1 ) 6 S 3 ( n ) = ∑ i = 1 n i 3 = ( n ( n + 1 ) 2 ) 2 \begin{cases}S_1(n)=\sum\limits_{i=1}^{n}i=\frac{n(n+1)}{2}\\S_2(n)=\sum\limits_{i=1}^{n}i^2=\frac{n(n+1)(2n+1)}{6}\\S_3(n)=\sum\limits_{i=1}^{n}i^3=(\frac{n(n+1)}{2})^2\end{cases} ⎩ ⎪ ⎪ ⎪ ⎪ ⎪ ⎨ ⎪ ⎪ ⎪ ⎪ ⎪ ⎧ S 1 ( n ) = i = 1 ∑ n i = 2 n ( n + 1 ) S 2 ( n ) = i = 1 ∑ n i 2 = 6 n ( n + 1 ) ( 2 n + 1 ) S 3 ( n ) = i = 1 ∑ n i 3 = ( 2 n ( n + 1 ) ) 2
观察:S k ( 1 ) , S k ( 2 ) , ⋯ , S k ( n ) , ⋯ S_k(1),S_k(2),\cdots,S_k(n),\cdots S k ( 1 ) , S k ( 2 ) , ⋯ , S k ( n ) , ⋯
一般情况,计算 S k ( n ) S_k(n) S k ( n ) 的值
解 :
( x + 1 ) k + 1 − x k + 1 = ∑ i = 0 k x i ( k + 1 i ) (x+1)^{k+1}-x^{k+1}=\sum\limits_{i=0}^{k}x^i\dbinom{k+1}{i} ( x + 1 ) k + 1 − x k + 1 = i = 0 ∑ k x i ( i k + 1 )
因此,( n + 1 ) k + 1 − 1 = ∑ i = 1 k S i ( n ) ( k + 1 i ) + n (n+1)^{k+1}-1=\sum\limits_{i=1}^{k}S_i(n)\dbinom{k+1}{i}+n ( n + 1 ) k + 1 − 1 = i = 1 ∑ k S i ( n ) ( i k + 1 ) + n
证明641 ∣ 2 32 + 1 641\mid 2^{32}+1 6 4 1 ∣ 2 3 2 + 1
证明 :
R H S = 2 32 + 1 = 4294967297 RHS=2^{32}+1=4294967297 R H S = 2 3 2 + 1 = 4 2 9 4 9 6 7 2 9 7
因此,641 ∣ 2 32 + 1 641\mid 2^{32}+1 6 4 1 ∣ 2 3 2 + 1
注记 :
称该式为 n n n 的标准分解式
推论:设 n n n 为正整数,则有 n = 2 a b n=2^ab n = 2 a b ,其中 2 ∤ b 2\nmid b 2 ∤ b ,a > 0 a>0 a > 0
同余理论
同余的定义
设 m m m 为正整数,a , b ∈ Z a,b\in \mathbb{Z} a , b ∈ Z ,如果 m ∣ a − b m\mid a-b m ∣ a − b ,那么称 a a a 同余 b b b 模 m m m ,记为
a ≡ b ( m o d m ) a\equiv b\pmod{m}
a ≡ b ( m o d m )
否则,若 m ∤ a − b m\nmid a-b m ∤ a − b ,那么称 a a a 不同余 b b b 模 m m m ,记为
a ≡ b ( m o d m ) a\not\equiv b\pmod{m}
a ≡ b ( m o d m )
注记 :
a ≡ b ( m o d m ) ⟺ m ∣ a − b ⟺ a = b + m q , ∃ q ∈ Z a\equiv b\pmod{m}\iff m\mid a-b\iff a=b+mq,\exists q\in \mathbb{Z} a ≡ b ( m o d m ) ⟺ m ∣ a − b ⟺ a = b + m q , ∃ q ∈ Z
设 a ∈ Z a\in \mathbb{Z} a ∈ Z ,则 a 2 ≡ 0 , 1 ( m o d 4 ) a^2\equiv 0,1\pmod{4} a 2 ≡ 0 , 1 ( m o d 4 )
特别地,若 2 ∤ a 2\nmid a 2 ∤ a ,则 a 2 ≡ 1 ( m o d 8 ) a^2\equiv 1\pmod{8} a 2 ≡ 1 ( m o d 8 )
证明 :
若 a = 2 k a=2k a = 2 k ,那么 a 2 = ( 2 k ) 2 = 4 k 2 ≡ 0 ( m o d 4 ) a^2=(2k)^2=4k^2\equiv 0\pmod{4} a 2 = ( 2 k ) 2 = 4 k 2 ≡ 0 ( m o d 4 )
若 a = 2 k + 1 a=2k+1 a = 2 k + 1 ,那么 a 2 = ( 2 k + 1 ) 2 = 4 k 2 + 4 k + 1 = 4 k ( k + 1 ) + 1 ≡ 1 ( m o d 8 ) a^2=(2k+1)^2=4k^2+4k+1=4k(k+1)+1\equiv 1\pmod{8} a 2 = ( 2 k + 1 ) 2 = 4 k 2 + 4 k + 1 = 4 k ( k + 1 ) + 1 ≡ 1 ( m o d 8 )
综上所述,结论成立
对每个正整数 n n n ,均有 ⌊ n + n + 1 ⌋ = ⌊ n + n + 2 ⌋ \left\lfloor\sqrt{n}+\sqrt{n+1}\right\rfloor=\left\lfloor\sqrt{n}+\sqrt{n+2}\right\rfloor ⌊ n + n + 1 ⌋ = ⌊ n + n + 2 ⌋
分析 :
⌊ x ⌋ \left\lfloor x\right\rfloor ⌊ x ⌋ 的性质
x = ⌊ x ⌋ + { x } x=\left\lfloor x\right\rfloor+\{x\} x = ⌊ x ⌋ + { x } ,其中 ⌊ x ⌋ ∈ Z \left\lfloor x\right\rfloor\in \mathbb{Z} ⌊ x ⌋ ∈ Z ,0 ≤ { x } < 1 0\le\{x\}<1 0 ≤ { x } < 1
x − 1 < ⌊ x ⌋ ≤ x < ⌊ x ⌋ + 1 x-1<\left\lfloor x\right\rfloor\le x<\left\lfloor x\right\rfloor+1 x − 1 < ⌊ x ⌋ ≤ x < ⌊ x ⌋ + 1
⌊ x + n ⌋ = ⌊ x ⌋ + n \left\lfloor x+n\right\rfloor=\left\lfloor x\right\rfloor +n ⌊ x + n ⌋ = ⌊ x ⌋ + n ,x ∈ R x\in \mathbb{R} x ∈ R ,n ∈ Z n\in \mathbb{Z} n ∈ Z
{ x + n } = { x } \{x+n\}=\{x\} { x + n } = { x } ,∀ n ∈ Z \forall n\in \mathbb{Z} ∀ n ∈ Z
⌊ x ⌋ + ⌊ y ⌋ ≤ ⌊ x + y ⌋ ≤ ⌊ x ⌋ + ⌊ y ⌋ + 1 \left\lfloor x\right\rfloor+\left\lfloor y\right\rfloor\le \left\lfloor x+y\right\rfloor\le \left\lfloor x\right\rfloor+\left\lfloor y\right\rfloor+1 ⌊ x ⌋ + ⌊ y ⌋ ≤ ⌊ x + y ⌋ ≤ ⌊ x ⌋ + ⌊ y ⌋ + 1
⌊ − x ⌋ = { − ⌊ − x ⌋ , x ∈ Z ⌊ − x ⌋ + 1 , x ∉ Z \left\lfloor {-x}\right\rfloor=\begin{cases}{-\left\lfloor -x\right\rfloor,x\in \mathbb{Z}}\\{\left\lfloor -x\right\rfloor+1,x\notin \mathbb{Z}}\end{cases} ⌊ − x ⌋ = { − ⌊ − x ⌋ , x ∈ Z ⌊ − x ⌋ + 1 , x ∈ / Z
回到原题
反证法,如果结论不对,那么存在正整数 n n n ,使得 ⌊ n + n + 1 ⌋ ≠ ⌊ n + n + 2 ⌋ \left\lfloor\sqrt{n}+\sqrt{n+1}\right\rfloor\ne\left\lfloor\sqrt{n}+\sqrt{n+2}\right\rfloor ⌊ n + n + 1 ⌋ = ⌊ n + n + 2 ⌋
因此,⌊ n + n + 1 ⌋ < ⌊ n + n + 2 ⌋ \left\lfloor\sqrt{n}+\sqrt{n+1}\right\rfloor<\left\lfloor\sqrt{n}+\sqrt{n+2}\right\rfloor ⌊ n + n + 1 ⌋ < ⌊ n + n + 2 ⌋
令 k = ⌊ n + n + 2 ⌋ k=\left\lfloor\sqrt{n}+\sqrt{n+2}\right\rfloor k = ⌊ n + n + 2 ⌋ ,则 ⌊ n + n + 1 ⌋ < k ≤ ⌊ n + n + 2 ⌋ \left\lfloor\sqrt{n}+\sqrt{n+1}\right\rfloor<k\le\left\lfloor\sqrt{n}+\sqrt{n+2}\right\rfloor ⌊ n + n + 1 ⌋ < k ≤ ⌊ n + n + 2 ⌋
因此,( ⌊ n + n + 1 ⌋ ) 2 < k 2 ≤ ( ⌊ n + n + 2 ⌋ ) 2 (\left\lfloor\sqrt{n}+\sqrt{n+1}\right\rfloor)^2<k^2\le(\left\lfloor\sqrt{n}+\sqrt{n+2}\right\rfloor)^2 ( ⌊ n + n + 1 ⌋ ) 2 < k 2 ≤ ( ⌊ n + n + 2 ⌋ ) 2
从而,2 n + 1 + 2 n 2 + n < k 2 ≤ 2 n + 2 + 2 n 2 + 2 n 2n+1+2\sqrt{n^2+n}<k^2\le 2n+2+2\sqrt{n^2+2n} 2 n + 1 + 2 n 2 + n < k 2 ≤ 2 n + 2 + 2 n 2 + 2 n ,2 n + 1 + 2 n 2 < k 2 ≤ 2 n + 2 + 2 n 2 + 2 n + 1 2n+1+2\sqrt{n^2}<k^2\le 2n+2+2\sqrt{n^2+2n+1} 2 n + 1 + 2 n 2 < k 2 ≤ 2 n + 2 + 2 n 2 + 2 n + 1
因此,4 n + 1 < k 2 < 4 n + 4 4n+1<k^2<4n+4 4 n + 1 < k 2 < 4 n + 4
从而,k 2 = 4 k + 2 k^2=4k+2 k 2 = 4 k + 2 或 4 k + 3 4k+3 4 k + 3 ,k 2 ≡ 0 k^2\equiv 0 k 2 ≡ 0 或 1 ( m o d 4 ) 1\pmod{4} 1 ( m o d 4 ) ,矛盾
综上所述,结论成立
同余的基本性质
a ≡ a ( m o d m ) a\equiv a\pmod{m} a ≡ a ( m o d m ) ,反身性
若 a ≡ b ( m o d m ) a\equiv b\pmod{m} a ≡ b ( m o d m ) ,则 b ≡ a ( m o d m ) b\equiv a\pmod{m} b ≡ a ( m o d m ) ,对称性
若 a ≡ b ( m o d m ) a\equiv b\pmod{m} a ≡ b ( m o d m ) ,b ≡ c ( m o d m ) b\equiv c\pmod{m} b ≡ c ( m o d m ) ,则 a ≡ c ( m o d m ) a\equiv c\pmod{m} a ≡ c ( m o d m ) ,传递性
注记 :
若 a 1 ≡ a 2 ( m o d m ) , a 2 ≡ a 3 ( m o d m ) , ⋯ , a t − 1 ≡ a t ( m o d m ) a_1\equiv a_2\pmod{m},a_2\equiv a_3\pmod{m},\cdots,a_{t-1}\equiv a_t\pmod{m} a 1 ≡ a 2 ( m o d m ) , a 2 ≡ a 3 ( m o d m ) , ⋯ , a t − 1 ≡ a t ( m o d m ) ,则:a 1 ≡ a 2 ≡ a 3 ⋯ ≡ a t ( m o d m ) a_1\equiv a_2\equiv a_3\cdots\equiv a_t\pmod{m} a 1 ≡ a 2 ≡ a 3 ⋯ ≡ a t ( m o d m )
同余的性质
若 a ≡ b ( m o d m ) a\equiv b\pmod{m} a ≡ b ( m o d m ) ,c ≡ d ( m o d m ) c\equiv d\pmod{m} c ≡ d ( m o d m ) ,那么:
a + c ≡ b + d ( m o d m ) a+c\equiv b+d\pmod{m}
a + c ≡ b + d ( m o d m )
a − c ≡ b − d ( m o d m ) a-c\equiv b-d\pmod{m}
a − c ≡ b − d ( m o d m )
a c ≡ b d ( m o d m ) ac\equiv bd\pmod{m}
a c ≡ b d ( m o d m )
若 a b ≡ a c ( m o d m ) ab\equiv ac\pmod{m} a b ≡ a c ( m o d m ) ,则 b ≡ c ( m o d m ( a , m ) ) b\equiv c\pmod{\frac{m}{(a,m)}} b ≡ c ( m o d ( a , m ) m )
同余的高级性质
若 a 1 ≡ b 1 ( m o d m ) , a 2 ≡ b 2 ( m o d m ) , ⋯ , a t ≡ b t ( m o d m ) , t ≥ 2 a_1\equiv b_1\pmod{m},a_2\equiv b_2\pmod{m},\cdots,a_t\equiv b_t\pmod{m},t\ge 2 a 1 ≡ b 1 ( m o d m ) , a 2 ≡ b 2 ( m o d m ) , ⋯ , a t ≡ b t ( m o d m ) , t ≥ 2 ,则:
∑ i = 1 t a i ≡ ∑ i = 1 t b i ( m o d m ) \sum\limits_{i=1}^{t}a_i\equiv\sum\limits_{i=1}^{t}b_i\pmod{m}
i = 1 ∑ t a i ≡ i = 1 ∑ t b i ( m o d m )
∏ i = 1 t a i ≡ ∏ i = 1 t b i ( m o d m ) \prod\limits_{i=1}^{t}a_i\equiv\prod\limits_{i=1}^{t}b_i\pmod{m}
i = 1 ∏ t a i ≡ i = 1 ∏ t b i ( m o d m )
若 a ≡ b ( m o d m ) a\equiv b\pmod{m} a ≡ b ( m o d m ) ,则:
a t ≡ b t ( m o d m ) , ∀ t ∈ Z ≥ 1 a^t\equiv b^t\pmod{m},\forall t\in \mathbb{Z}\ge 1
a t ≡ b t ( m o d m ) , ∀ t ∈ Z ≥ 1
设 f ( x ) = ∑ i = 0 n a i x i ∈ Z ⌊ x ⌋ f(x)=\sum\limits_{i=0}^{n}a_ix^i\in \mathbb{Z}\left\lfloor x\right\rfloor f ( x ) = i = 0 ∑ n a i x i ∈ Z ⌊ x ⌋ 且 a n ≠ 0 a_n\ne 0 a n = 0 ,若 a ≡ b ( m o d m ) a\equiv b\pmod{m} a ≡ b ( m o d m ) ,那么:
f ( a ) ≡ f ( b ) ( m o d m ) f(a)\equiv f(b)\pmod{m}
f ( a ) ≡ f ( b ) ( m o d m )
设 a , b , c a,b,c a , b , c 均为正整数,在以下的三个数中至少有一个不是平方数:a 2 b c + 2 a^2bc+2 a 2 b c + 2 ,b 2 a c + 2 b^2ac+2 b 2 a c + 2 ,c 2 a b + 1 c^2ab+1 c 2 a b + 1
证明 :
反证法,假如结论不对,那么三个数均为平方数,不妨设 { a 2 b c + 2 = x 2 b 2 a c + 2 = y 2 c 2 a b + 2 = z 2 \begin{cases}a^2bc+2=x^2\\b^2ac+2=y^2\\c^2ab+2=z^2\end{cases} ⎩ ⎪ ⎨ ⎪ ⎧ a 2 b c + 2 = x 2 b 2 a c + 2 = y 2 c 2 a b + 2 = z 2
分类讨论:
若 a , b , c a,b,c a , b , c 中有偶数,不妨设 2 ∣ a 2\mid a 2 ∣ a ,那么 x 2 = a 2 b c + 2 ≡ 2 ( m o d 4 ) x^2=a^2bc+2\equiv 2\pmod{4} x 2 = a 2 b c + 2 ≡ 2 ( m o d 4 ) ,矛盾
若 a , b , c a,b,c a , b , c 均为奇数,则 a , b , c ≡ ± 1 ( m o d 4 ) a,b,c\equiv \pm1\pmod{4} a , b , c ≡ ± 1 ( m o d 4 ) ,由抽屉原理,存在两数模 4 4 4 同余,不妨设 a ≡ b ( m o d 4 ) a\equiv b\pmod{4} a ≡ b ( m o d 4 ) ,则 a b ≡ 1 ( m o d 4 ) ab\equiv 1\pmod{4} a b ≡ 1 ( m o d 4 ) ,矛盾
综上所述,结论成立
Fermat 小定理
设 p p p 为素数,a ∈ Z a\in \mathbb{Z} a ∈ Z 且 ( a , p ) = 1 (a,p)=1 ( a , p ) = 1 ,则 a p − 1 ≡ 1 ( m o d p ) a^{p-1}\equiv 1\pmod{p} a p − 1 ≡ 1 ( m o d p )
证明 :
考虑以下的 p − 1 p-1 p − 1 个数,1 , 2 , ⋯ , p − 1 1,2,\cdots,p-1 1 , 2 , ⋯ , p − 1
将这 p − 1 p-1 p − 1 个数均乘 a a a ,得 a , 2 a , ⋯ , a ( p − 1 ) a,2a,\cdots,a(p-1) a , 2 a , ⋯ , a ( p − 1 )
该式中的数均不是 p p p 的倍数,而且这 p − 1 p-1 p − 1 个数模 p p p 互不同余,理由如下:
若 a i ≡ a j ( m o d p ) ai\equiv aj\pmod{p} a i ≡ a j ( m o d p ) ,其中 1 ≤ i , j ≤ p − 1 1\le i,j\le p-1 1 ≤ i , j ≤ p − 1 ,因为 ( a , p ) = 1 (a,p)=1 ( a , p ) = 1 ,所以 i ≡ j ( m o d p ) i\equiv j\pmod{p} i ≡ j ( m o d p ) ,即得 p ∣ i − j p\mid i-j p ∣ i − j
又 − ( p − 2 ) = 1 − ( p − 1 ) ≤ i − j ≤ ( p − 1 ) − 1 = p − 2 -(p-2)=1-(p-1)\le i-j\le (p-1)-1=p-2 − ( p − 2 ) = 1 − ( p − 1 ) ≤ i − j ≤ ( p − 1 ) − 1 = p − 2 ,即 ∣ i − j ∣ ≤ p − 2 |i-j|\le p-2 ∣ i − j ∣ ≤ p − 2 ,因此 i − j = 0 i-j=0 i − j = 0 ,即 i = j i=j i = j
不妨设 a i ai a i 除以 p p p 的余数为 r i r_i r i ,那么 1 ≤ r i ≤ p − 1 1\le r_i\le p-1 1 ≤ r i ≤ p − 1 ,因此 a i ≡ r i ( m o d p ) , i = 1 , 2 , ⋯ , p − 1 ai\equiv r_i\pmod{p},i=1,2,\cdots,p-1 a i ≡ r i ( m o d p ) , i = 1 , 2 , ⋯ , p − 1
因此,a p − 1 ( p − 1 ) ! ≡ ∏ i = 1 p − 1 r i ( m o d p ) a^{p-1}(p-1)!\equiv \prod\limits_{i=1}^{p-1}r_i\pmod{p} a p − 1 ( p − 1 ) ! ≡ i = 1 ∏ p − 1 r i ( m o d p )
又因为 ( p − 1 ) ! ≡ ∏ i = 1 p − 1 r i ( m o d p ) (p-1)!\equiv \prod\limits_{i=1}^{p-1}r_i\pmod{p} ( p − 1 ) ! ≡ i = 1 ∏ p − 1 r i ( m o d p )
所以 ( p , ( p − 1 ) ! ) = 1 (p,(p-1)!)=1 ( p , ( p − 1 ) ! ) = 1 ,那么:
a p − 1 ≡ 1 ( m o d p ) a^{p-1}\equiv 1\pmod{p}
a p − 1 ≡ 1 ( m o d p )
注记 :
设 p p p 为素数,a ∈ Z a\in \mathbb{Z} a ∈ Z 且 ( a , p ) = 1 (a,p)=1 ( a , p ) = 1 ,则 a p − 1 ≡ 1 ( m o d p ) a^{p-1}\equiv 1\pmod{p} a p − 1 ≡ 1 ( m o d p )
设 p p p 为素数,a ∈ Z a\in \mathbb{Z} a ∈ Z ,则a p ≡ a ( m o d p ) a^p\equiv a\pmod{p} a p ≡ a ( m o d p )
设 p p p 为素数,a ∈ Z a\in \mathbb{Z} a ∈ Z ,则 a p − 1 ≡ 0 , 1 ( m o d p ) a^{p-1}\equiv 0,1\pmod{p} a p − 1 ≡ 0 , 1 ( m o d p )